K investovaniu možno pristupovať rôznymi spôsobmi. Investovať môžeme aktívne alebo pasívne. Môžeme rozlišovať kvalitatívny a kvantitatívny spôsob práce s dátami.[1] Vo všeobecnosti ale poznáme dva základné prístupy k investovaniu a nákupu akcií – fundamentálna analýza a technická analýza.
Fundamentálna analýza skúma faktory, ktoré by mohli ovplyvňovať cenu akcie. Na ich základe stanovuje vnútornú cenu akcie a rozhoduje, či je akcia podhodnotená alebo nadhodnotená. Ide o detailné a zdĺhavé štúdium danej firmy, ktoré však môže byť zakončené zistením, že akcie firmy nie je vhodné kupovať.[1]
Technická analýza sa zameriava na vyhodnocovanie trhových dát. Tie skúma pomocou grafov a technických indikátorov a na ich základe sa snaží zistiť, ktoré akcie je vhodné predať alebo kúpiť. Technická analýza vychádza z troch princípov:
- Ceny postupne a pomaly reflektujú všetky dostupné informácie.
- Existujú určité vzory (tzv. patterns) vo vývoji cien, kurzov a podobne.
- Vzory sa v pohyboch cien opakujú, čo generuje nákupné alebo predajné signály.
Technická analýza teda vychádza čisto z ceny daného inštrumentu a predpokladá, že všetky dôležité informácie o akcii alebo inom inštrumente sú obsiahnuté v jeho cene a teda aj budúce správanie je možné predikovať na základe historického vývoja ceny.[2] Pri analýze teda hľadáme tzv. signály, ktoré nám hovoria, či máme inštrument kúpiť, držať alebo predať. Samotnú technickú analýzu je potom možné deliť na techniky grafické (vzory technickej analýzy) a indikátory technickej analýzy.
Grafické techniky v technickej analýze
Grafické techniky sú jednoduchším nástrojom a vychádzajú z analýzy samotného grafu vývoja ceny. V ňom sa snažia hľadať rôzne vzorce a trendy a na základe nich predikovať ďalší vývoj ceny. Technická analýza sa niekedy nesprávne zjednodušuje iba na grafické techniky. Rôznych rád, založených na obyčajnom pohľade do grafu, je na internete a sociálnych sieťach mnoho. Táto technika má však svoje úskalia, a to obzvlášť v samotnej interpretácii grafu, kedy sa zdanlivé trendy v grafe môžu meniť v závislosti od dĺžky sledovaného obdobia. Zatiaľ čo v horizonte jedného týždňa môže cena vykazovať rastúci trend, v horizonte troch mesiacov môže byť trend klesajúci.
Základným nástrojom, respektíve grafom technickej analýzy je tzv. candelstick graf (v slovenskej literatúre sa označuje ako sviečkový graf). Ide o graf vývoja ceny inštrumentu v čase, ktorý ďalej podáva informáciu o cene na začiatku dňa (tzv. opening price), na konci dňa (tzv. closing price) a potom o maximálnej (high price) a minimálnej cene (low price), ktoré daný inštrument v tento deň dosiahol.
Ak je sviečkový graf zelený, znamená to, že jeho otváracia cena, teda cena na začiatku dňa, bola nižšia ako uzatváracia, teda cena na konci daného dňa. Ak je však sviečkový graf červený, bola otváracia cena vyššia ako jeho uzatváracia cena v danom dni. Výbežky nad a pod otváracou a uzatváracou cenou sú už spomínané maximá a minimá daného dňa. Sviečkové grafy nám dávajú možnosť sledovať trend v dlhšom období, ale zároveň nám poskytujú informácie o dianí ceny v jednotlivých dňoch. Z týchto grafov sa dá okrem trendu (rastúci trend v prípade dlhšej sekvencie zelených sviečok a klesajúci v prípade dlhšej sekvencie červených sviečok) vysledovať aj cenová volatilita (vyššia je v prípade, ak sú sviečky veľmi „vysoké“, čo znamená veľké rozdiely v maximálnej a minimálnej cene, respektíve otváracej a uzatváracej cene).
Indikátory technickej analýzy
Technické indikátory sú už o niečo zložitejšie. Využívajú viac či menej pokročilé štatistické metódy na analýzu vývoja cien v čase. Indikátory fungujú tak, že každému obchodnému dňu priradia (resp. vypočítajú) určité číslo, ktoré rozhoduje, čo má majiteľ s inštrumentom urobiť. Každý indikátor má jasne stanovené obchodné signály. Tými sú BUY – signál na nákup, SELL – signál na predaj, HOLD – signál na držanie súčasnej pozície. [2]
Technických indikátorov existuje obrovské množstvo, niektoré sú výpočtovo jednoduchšie, iné zložitejšie. V tomto článku si predstavíme tie najjednoduchšie indikátory založené na tzv. kĺzavých priemeroch.
Kĺzavý priemer
Kĺzavý priemer patrí medzi základné technické indikátory. Okrem investovania sa kĺzavé priemery využívajú v štatistike na analýzu časových radov. Tu je ich cieľom „vyhladiť“ časový rad tak, aby sa dal lepšie identifikovať trend časového radu. Aj v investovaní sa kĺzavé priemery používajú na vyhladenie krivky ceny daného inštrumentu. Na rozdiel od kĺzavého priemeru v časovom rade sa tu vypočítaný priemer dosadzuje až za posledné pozorovanie.
Jediným parametrom, ktorý si pri použití kĺzavých priemerov volíme, je jeho dĺžka. Tá určuje, z koľkých pozorovaní sa bude každý vypočítaný priemer počítať. Čím väčšia dĺžka, tým bude výsledná krivka „hladšia“, stratí sa teda časť informácií, ktoré sa agregujú do hodnoty priemeru. Z pohľadu investovania je dĺžka kľúčový parameter. Ak je dĺžka príliš krátka, bude indikátor dávať príliš veľa signálov na kúpu alebo predaj, ktoré budú často falošné. Naopak, príliš dlhý parameter dĺžky bude hlásiť signálov málo a investor tak nevyužije vhodnú príležitosť na akciu s daným inštrumentom. [3] Kĺzavé priemery majú niekoľko možností obchodných signálov. Najjednoduchší signál je tzv. crossover, teda prienik uzatvárajúcej ceny a kĺzavého priemeru. [4] Ak sa stretne cena inštrumentu s kĺzavým priemerom, značí to investorovi, aby predal alebo nakúpil daný finančný inštrument.
Praktický príklad:
V utorok je zatváracia cena akcie firmy A nad svojim kĺzavým priemerom, ale v stredu sa zatváracia cena pretne s jej kĺzavým priemerom. Investorovi to napovedá klesajúci trend ceny akcie, teda investor PREDÁVA akciu.
Ďalšou možnosťou je využiť dva kĺzavé priemery s rozdielnym parametrom dĺžky. Jeden kĺzavý priemer je kratší, signalizujúci krátkodobý trend vývoja inštrumentu. Druhý je naopak dlhší a signalizuje dlhodobejší trend. Nákupné signály sú potom spojené s prienikom práve týchto dvoch kĺzavých priemerov. Pokiaľ krátkodobý kĺzavý priemer pretne dlhodobý kĺzavý priemer smerom nahor, teda následne sa bude pohybovať nad ním (tzv. golden cross), je to signál k NÁKUPU. Pokiaľ sa však krátkodobý kĺzavý priemer dostane pod svoj dlhodobý náprotivok (tzv. death cross), indikuje to klesajúcu zmenu trendu vývoja ceny a je to signál na PREDAJ. [5]
Ideálna dĺžka parametra sa bude líšiť podľa daného trhu a skúmanej akcie. Pri použití jedného kĺzavého priemeru sa väčšinou volí parameter dĺžky 5, 10 alebo 50. Pri použití dvoch priemerov – krátkeho a dlhého sa najčastejšie volí kombinácia parametrov 5-20, 10-50 alebo 50-200. [2]
Percentuálne pásy
Keďže vývoj ceny akcie môže svoj kĺzavý priemer pretínať často, a nie vždy musí ísť o jasný trend, používajú sa v súvislosti s kĺzavými priemermi tzv. percentuálne pásy. Tie pridajú nad a pod kĺzavý priemer krivku, ktorá tvorí tzv. obal. [2] Investorov potom nezaujíma, či cena inštrumentu preťala kĺzavý priemer, ale či sa cena dostala nad hornú alebo pod dolnú hranicu obalu. Vďaka tomu by percentuálne pásy mali dávať signály na nákup alebo predaj až potom, čo je klesajúci alebo rastúci trend jasnejší.
Bollingerové pásy
Bohužiaľ sa v praxi ukázalo, že percentuálne pásy nijak výrazne nezlepšujú ani nepomáhajú investorovi k lepšiemu rozhodovaniu pri obchode s inštrumentmi. [5] Preto sú častejšie používané tzv. Bollingerove pásy. Tie opäť vychádzajú z kĺzavého priemeru, ku ktorému pridávajú hornú a dolnú hranicu. Na rozdiel od percentuálnych pásov, nie je vzdialenosť od priemeru fixná, ale riadi sa smerodajnou odchýlkou. Obe hranice sú vo vzdialenosti dvojnásobku smerodajnej odchýlky. Reagujú teda na rozdielnu volatilitu v čase. Pri vysokej volatilite ceny sa vzdialenosť hraníc rozširuje, zatiaľ čo pri nízkej sú hranice blízko k priemeru. Graf s Bollingerovými pásmi má tri krivky – kĺzavý priemer, hornú hranicu a dolnú hranicu. Ak sa cena inštrumentu pohybuje bližšie k hornému pásu, naznačuje to, že trh je prekúpený, teda že cena inštrumentu je dočasne vysoká a možno predpokladať, že v budúcnosti bude klesať. Naopak, pokiaľ sa cena pohybuje skôr pri dolnom pásme, je trh prepredaný a možno očakávať rast ceny inštrumentu [5].
Úskalia technickej analýzy
Technická analýza je veľmi populárnou technikou na investovanie, a to najmä vďaka svojej jednoduchosti a nenáročnosti na vstupné požiadavky. Treba však mať na mysli, že investičné rozhodnutie nie je možné robiť iba na základe jedného technického indikátora. Každá akcia sa chová inak a každý indikátor má svoje výhody a nevýhody, vďaka ktorým je viac či menej vhodný na analýzu danej akcie. Preto je potrebné svoje investičné rozhodnutie zakladať na výsledkoch viacerých technických indikátorov a nespoliehať sa na výsledky iba jedného.
V neposlednom rade je potrebné ukázať na zmiešané názory o technickej analýze. Zatiaľ čo niektoré akademické práce dochádzajú k záverom, že výsledky technickej analýzy sú použiteľné a dlhodobo zárobkové, existujú aj články, ktoré dochádzajú k opačným záverom, teda že výnosnosť technickej analýzy je hlavne o šťastí a v dlhodobom horizonte technická analýza nie je profitabilná. [6]
Zdroje:
[1] ŘEHÁČKOVÁ, Adriana, 2023. Tvorba a optimalizace akciového portfolia [online]. Praha. Diplomová práce. VŠE. Dostupné z: https://vskp.vse.cz/89309_tvorba-a-optimalizace-akcioveho-portfolia?author=adriana&page=1
[2] KNETL, Matěj, 2023. Vytváření investičních strategií pomocí analýzy časových řad [online]. Praha. Bakalářská práce. VŠE. Dostupné z: https://vskp.vse.cz/89580_vytvareni-investicnich-strategii-pomoci-analyzy-casovych-rad?author=knetl&page=1
[3] REJNUŠ, Oldřich, 2001. Teorie a praxe obchodování s cennými papíry. Vyd. 1. Praha: Computer Press. ISBN 978-80-7226-571-8.
[4] CARR, Michael, 2022. Moving Average Envelopes: A Popular Trading Tool. Investopedia [online] [vid. 2023-06-28]. Dostupné z: https://www.investopedia.com/articles/trading/08/moving-average-envelope.asp
[5] HAYES, Adam, 2023. Bollinger Bands®: What They Are, and What They Tell Investors. Investopedia [online] [vid. 2023-06-28]. Dostupné z: https://www.investopedia.com/terms/b/bollingerbands.asp
[6] FANG, Jiali, Yafeng QIN a Ben JACOBSEN, 2014. Technical market indicators: An overview. Journal of Behavioral and Experimental Finance [online]. 4, 25–56. ISSN 2214-6350. Dostupné z: doi:10.1016/j.jbef.2014.09.001
